Golfové ihriská v Čechách a na Slovensku

História golfových ihrísk v ČR a na Slovensku

Česká republika sa po roku 1990 stáva pomaly, ale isto golfovým rájom. Za sedemnásť rokov od zmeny politickej situácie došlo k rozkvetu mnohých odvetví, k veľkému údivu všetkých zainteresovaných doma aj za hranicami ale i golfu, ktorý bol po nádejných začiatkoch v období medzi svetovými vojnami po roku 1945 likvidovaný ako šport nevhodný pre československého občana.

O rozkvete golfu u nás svedčí aj ocenenie, ktoré Česká republika obdržala v záveru roka 2006 na veľtrhu IAGTO vo Španielsku. Táto organizácia zdržujúca golfových tour operátorov udeľuje každoročne niekoľko cien IAGTO Hertz AWARDS. Najprestížnejšia z nich, ktorou udeľujú zahraniční novinári, sa nazýva UNDISCOVERED GOLF DESTINATION OF THE YEAR alebo Neobjavená golfová destinácia roka. Po oceneniach pre Argentínu (2001), Nový Zéaland (2002), Wales (2003), Britskú Kolumbiu (2004), Rakúsko (2005) a Egypt (2006) sa siedmim držiteľom ceny stala Česká republika.

Pri tejto príležitosti je dobré pripomenúť, že Čechoslováci boli pri zrode European Golf Association. Niektoré pramene dokonca uvádzajú, že sme boli iniciátormi založenia Európskej golfovej asociácie. Pri Veľkej súťaži národov v Baden-Badenu pan Miroslav Švestka ako kapitán našeho týmu vyvolal stretnutie kapitánov všetkých zúčastnených družstiev, na ktorom bol založený prípravný výbor asociácie. Na jeseň roku 1936 sa uskutočnila prípravná konferencia, ktorej sa zúčastnilo jedenásť štátov. Boli na nej predložené dva návrhy stanov, československý a nemecký. Cez určité rozpory nakoniec bolo dohodnuté, že v roku 1937 dôjde ku zvolaniu ustavujúcej valnej hromadnej asociácie. Stalo sa tak v Luxembursku v novembri 1937 a stretli sa tu zástupci Anglicka, Belgicka, Československa, Francúzska, Nizozemska, Talianska, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Na tomto stretnutí bola zostavená a zahájila svoju činnosť Európska golfová asociácia.

Od zlomu v českých dejinách na konci osemdesiatych rokov, kedy sa kurzy dali spočítať na prstoch jednej ruky, došlo k masívnej výstavbe golfových ihrísk nie len do tej doby prevládajúcich s deviatimi jamkami, ale kompletných osemnásť a viac jamkových.

V roku 1990 bolo na území vtedajšieho Československa iba osem ihrísk. Mimo tradičné miesta spojené s kúpeľmi, teda Karlových Varov a Mariánských Lázní, sa nachádzali ihriská v Prahe a Svratce, na Líšnici, v Šilhéřovicích u Ostravy, Poděbradech a Semilech. Celkový počet golfistov bol zhruba 2000. Dnes, po necelom dvadsaťročí je hráčom k dispozícii cez sedemdesiat ihrísk, z toho viac ako tretina s osemnásť a viac jamkami. Registrovaných golfistov v Českej golfovej federácii je cez 30.000.

Nové ihriská väčšinou vznikali a vznikajú v blízkosti hlavných dopravných ťahov a veľkých miest. Avšak i takzvané zapadlejšie kúty našej zeme sa môžu teraz pýšiť golfovými kurzami. Ak vezmeme v úvahu rozdelenie podľa krajov, potom najväčší počet ihrísk je možné nájsť v krajoch Stredočeskom a Juhočeskom (po 9), naopak najmenej kurzov má kraj Olomoucký, Pardubický a Vysočina (po 2).

Po rozdelení Československej republiky na dva nezávislé štáty nedošlo našťastie k rozkolu medzi golfistami oboch zemí. A tak i na Slovensku sa golf rozvíja. Jednak sa vracia do miest, kde sa kedysi dávno konali československé mastrovstvá, teda do Piešťan, ale rastú ihriská tiež v iných lokalitách zeme. Či už je to kolobehom hlavného mesta Slovenska Bratislavy, či u Vysokých a Nízkých Tatier alebo v blízkosti Košíc. A vďaka dobrým kontaktom medzi českými a slovenskými golfistami sa do budúcna môžu ihriská na oboch stranách spoločnej česko-slovenskej hranice stať vyhľadávaným cieľom pro mnoho zahraničných golfistov a golfistiek.

Autor: Ota Doležal, redaktor GolfCzech.cz. Historické informácie boli čerpané z knihy Prokopa Sedláka "Historie golfu v českých zemích a na Slovensku"